Metodika vytvorená pre geografiu v 8. ročníku. Rozvíja schopností pracovať s digitálnou mapou – vyhľadávanie konkrétnych miest, meranie vzdialeností a plôch.

Tvorba 3D modelov a ich tlač patrila k atraktívnym hodinám informatiky, kde sa pracovalo s nástrojmi  editora na tvorbu 3D objektov a samotnú tlač sledovali s veľkým nadšením. Vytvorené modely sa túžobne očakávali za dvierkami novej 3D tlačiarne.

Žiaci využívali na hodine moderné učebné pomôcky na meranie teploty rôznych telies. Zisťovali veľkosť teploty studenej a vlažnej vody, teplotu vo vnútri knihy, teplotu vzduchu vonkajšieho prostredia, teplotu vzduchu tesne pri zemi a v predpísanej výške. Namerané výsledky porovnávali so svojimi odhadmi. Výpočtom zistili priemernú chybu odhadu.

Po osvojení si poznatkov o objavnej ceste Jamesa Cooka do Austrálie ( prečítaním útržkov z  lodného denníka a následným vyhľadávaním odpovedí na niekoĺko ďalších otázok) žiaci zakreslovali do interaktívnej mapy trasu prvej cesty  moreplavca Jamesa Cooka okolo sveta. Jej trvanie porovnali s dnešnými možnosťami dopraviť sa do Austrálie.

Cieľom vyučovacej hodiny fyziky bolo meranie teploty v uzavretej sklennej nádobe a mimo nej manuálne i pomocou senzorov teploty pripojených k PC. Žiaci s veľkým záujmom využívali nové učebné pomôcky z SciLabu - senzory teploty a interfejsove jednotky LABQUEST. V závere hodiny vyhodnocovali merania súvisiace so skleníkovým efektom.

Siedmaci na hodine geografie svojim bádaním hľadali odpoveď na otázku "Aký význam má pre danú krajinu prítomnosť jazera a mora?". Spájali tému cestovný ruch a vodstvo Európy. 

Metodika pre geografiu v 8. ročníku rozvíja schopnosť získavať geografické informácie z digitálnych máp, satelitných snímok a 3D zobrazení zemského povrchu. Povrch Slovenska žiaci spoznávali v kvalitnom 3D zobrazení pomocou Google Earth (Google Zem).

Žiaci získavali detailnejšie informácie  o rieke Dunaj, ktorá je dôležitou dopravnou tepnou Európy a zároveň sa u nich podnecoval záujem o život rieky, o rozmanitú riečnu krajinu a historické mestá pozdlĺž nej. Pracovali s textom, s tematickými mapami a zaujímavosti získavali  prácou s internetom napr. aj o Dunajskej cykloceste z Passau do Bratislavy. Pracovali s interaktívnou mapou Google Maps. Prepájali geografiu so športom.Možno raz sami sa prevezú na tejto krásnej cykloceste.

Piataci na dnešných dvoch hodinách geografie s témou "Tu žijú levy" sa zoznamovali s problematikou historických máp. Upevňovali si vedomosti nadobudnuté učivom o vývoji predstáv človeka týkajúcich sa vzhľadu resp. tvaru Zeme Skúmali vďaka komu sme postupne vedeli dokresliť mapy do súčasnej podoby. Zoznámili sa s niekoľkými moreplavcami a ich cestami. Zaujala ich práca s lodnými denníkmi Krištofa Kolumba, ktorú si po prečítaní rozanalyzovali. Priebeh plavby zakresľovali do interaktívnych máp. Merali vzdialenosti a zaznamenávali geografické polohy miest, kde sa moreplavci zastavili. Zručne narábali s aplikáciou Google Earth Pro.

Cieľom hodiny fyziky bolo zistiť či kvapky rôznych kvapalín majú rovnaký objem. V úvode hodiny žiaci vyslovili svoje predpoklady, ktoré sa počas hodiny snažili overiť.

Ako inou formou preskúmať deliteľnosť prirodzených čísel sa vďaka hodinám ponúknutým na overovanie NP IT Akadémie sa zoznámili naši šiestaci.

Žiaci sa zamýšľali nad problematikou odpadu. Čo je príčinou obrovského množstva vyprodukovaného odpadu? Hľadali cesty ako by oni sami mohli prispieť k zníženiu mmnožstva odpadu. Učili sa správne separovať. Skúmali ako sa zbaviť nebezpečného odpadu napr. batérií, elektroniky, liekov a pod.

Táto aktivita je pokračovaním metodiky Prečo merať teplotu 1 a dáva priestor na rozvíjanie predstavy o teplote rôznych telies a zručnosti práce s meracím zariadením VinciLab a senzorom teploty. V úvode hodiny žiaci analyzovali graf v pracovnom liste a neskôr navrhovali postup merania, podľa ktorého by získali uvedený graf závislosti teploty od času. Pri meraní mohli použiť studenú vodu z vodovodu, horúcu vodu z rýchlovarnej kanvice, ľad, prípadne vzduch v miestnosti. Najskôr si experiment vyskúšali a keď boli s priebehom teploty spokojní, spustili samotné meranie. Namerané výsledky zaznamenali a spracovali. Žiakov aktivita veľmi zaujala a okrem fyzikálnych vedomostí sa naučili viac spolupracovať a navzájom si pomáhať.

Tajomstvá najhlbšieho miesta na Zemi - Marianskej priekopy - odhaľovali deviataci na hodine geografie. Hľadali odpovede na otázky: Ako vznikli hlbokooceánske priekopy? Ponoril sa niekto do najhlbšieho miesta v oceáne? Čo sa v tej hĺbke nachádza?.

Pracovali s programom Google Earth Pro pomocou, ktorého skúšali tvorbu profilu ľubovoľného územia na základe digitálneho modelu povrchu. Nová skúsenosť so známym programom ich zaujala a obohatila o nové poznania.

Ďalšie dve hodiny matematiky u piatakov z dielne IT Akadémie, ktoré veľmi zaujali. Písali si morseovkou. Kódovali farby v štvorcovej sieti, pripravovali si úlohy navzájom. Tešili sa z odkódovaných obrázkov svojich spolužiakov.  Postupne odhaľovali prepojenie medzi matematikou a informatikou. Veľmi rýchle sa zorientovali v spôsobe zakódovania farieb v štvorcovej sieti.V závere hodiny  riešili hlasovaním test zostavený z otázok, ktoré prepájali metodiku s aplikáciami v informatike. Zvládli ho bez problémov.

Téma geografickej polohy miesta na mape nepatrí medzi najjednoduchšie. Skúsili sme ju pomocou hry a výsledok je viac než dobrý. Najskôr piataci do mapy sveta zaznačili svoje ponorky. Potom sa dvojice zahrali. Snažili sa navzájom odhaliť pomocou geografickej polohy ukryté plavidlá. Po tomto nácviku sme pracovali na interaktívnej mape https://mapmaker.nationalgeographic.org/, pomocou ktorej sme vytvorili tajničku. Najrýchlejší si hneď svoju tajničku vyskúšali na svojich spolužiakoch. Bola bez chýb a preto sa ju podarilo aj vylúštiť. 

Piataci na hodine geografie sa dostali do vnútra Zeme, vlastne si to len predstavovali a kreslili ako to vyzerá, keď sa prekrojí zemeguľa. Pátrali po utajených miestach na mape sveta, ktoré boli zadané presnou geografickou polohou a postupne ich zakresľovali na pripravené mapy sveta. Získané údaje boli pracne odhalené - ukrývali sa tam známe sopky sveta. Nastalo veľké porovnanie získanej mapy s mapou zemetrasení. Ako je to možné, že sú na rovnakých miestach sopky aj zemetrasenia? Postupne sa záhada vylúštila a mali sme o poznatok viac. Veľkým záujmom sme sledovali  pohyb litosférických dosiek, ktoré plávali v akváriu na "astenosfére" - vode a vzduchové bubliny demonštrovali uvolnenie tlaku v zemskej kôre.Na záver hodiny sme boli určite múdrejší - však sme si to vyskúšali.

Ako vzniká zemetrasenie? Čo sa deje počas zemetrasenia? Kde sú najčastejšie zemetrasenia na Zemi? Ako sa meria sila zemetrasení? Kto a kde zaznamenáva zemetrasenia? To boli otázky, na ktoré sme hľadali odpoveď so žiakmi piateho ročníka. Postupne sme dostali odpovede na všetky a spoločnými silami sme odhaľovali neznáme pojmy ako Richterova stupnica, magnitúda, seizmograf. Samotný seizmograf  sme si v skupinách vyrobili a simulovali zemetrasenie, aby sme videli ako vyzerá seizmogram, keď sa zem trasie.

Reliéf (georeliéf) je členitosť zemského povrchu. Už sme na predchádzajúcich vyučovacích hodinách zistili ako vznikajú pohoria.Vieme o endogénnych procesoch, ako sa podielajú na formovaní zemského povrchu. Na tejto hodine geografie sme sa snažili demonštrovať na troch pracovných stoloch tri rôzne krajiny - riečnu krajinu, púšť a pobrežie mora. Pomocou troch pokusov sme  chceli pochopiť, ako sa mení reliéf krajiny pomocou sily vĺn, vetra a činnosťou tečúcej vody. Namodelovaním situácie a uskutočnením pokusov sa nám poskytla predstava o tvorbe eolického, fluviálneho  reliéfu. Všetky deje v krajinách sme zaznamenali do pracovných listov pomocou nákresov.