Žiaci VIII.B ukázali svoju tvorivosť, keď z rôznych pohľadov spracovali báseň Mor ho! od Sama Chalupku. Sami sa presvedčte, že kreativita žiakom nechýba :).
Mor ho!
(moderné prevedenie)
Letel vrtuľník z Tatry, ide do Bratislavy,
Vieme o tom my, hlásia o tom správy.
Preleteli cez Dunaj, cez tú kalnú vodu,
Pristáli tam, lebo vodič mal nehodu.
Stavajú diaľnicu a auto za autom sa valí
asi zbúrajú aj starý hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Angličan sa fotí
a vôkol neho behajú sami roboti.
Pokraj Slovenska sedí prezident na masážnom kresle,
iba sa čuduje, čo je Slovensko také skleslé.
A pred ním armáda robotov stojí,
obyčajný človek sa ich veľmi bojí.
Divné káble trčia im z hlavy,
čo prezident povie, to robot spraví.
Ale múdry Slovák im pošle hieroglyfy
a vďaka tomu im odpáli wifi.
Takže sa spojenie zrušilo
a Slovensko sa oslobodilo.
Adriana Šurabová VIII.B
Mor ho! (Povesť)
Hovorí sa, že pred dávnymi časmi na Slovensku žili statoční muži. Boli to skromní a pracovití mládenci. Jeden druhému sa veľmi podobali. Milovali krajinu v ktorej žili, ba dokonca by za ňu život položili. Každý deň ďakovali Bohu za taký dar. Domov od Tatier až k Dunaju. Zem požehnaná, daná Slovanom od Boha.Tie krásne, vysoké hory a rovné polia. Neraz takú krásnu vlasť iný národ osvojiť si chcel. A kdeže sú? Padli! Tak v každej knihe píše sa, že zem ktorú Slovanom dali nebesá, každému vrahovi hrobom stane sa. Jedného dňa prišiel na ich územie rímsky cár spolu so svojou armádou. Pohostinní mládenci ich privítali božími darmi v nádeji, že prišli v dobrom. Pyšný cár nemal však dobré úmysly. Chcel si podmaniť ich krajinu. Božie dary neprijal a temným hlasom povedal, že tú krásnu zem si osvojiť prišiel. Nebojácni Slovania si svoj domov chránili. Nechceli mať pána, ktorý by za nich rozhodoval. Nezľakli sa jeho slov, ktoré hovorili o tom, ako sa otrokmi stanú. Mor ho! skríkli a statočne bojovali. Len zbabelý cár sa od strachu skryl medzi svoje vojsko. Veľa mužov padlo, no Slovania sa nevzdávali. Zomreli aj naši, ale vďačne svoju krv po poli vylievali, pretože padli za národ, a tak víťazmi sa stali. Boj pomaly tíchol a nakoniec všetci Slovania padli. Hrdý cár na osudnom poli stál a premýšľal. Azda mŕtvych hrdinov sa bál? Nemal chuti radovať sa z víťazstva. Slovania s láskou umierali, aby sa otrokmi stať nemuseli. Len ubrániť svoj národ chceli. V očiach cárových víťazmi oni boli. A tak tento príbeh končí sa. Slovania sa nevzdávali. Dokonca nám všetkým jednu radu dali. Nech sa ktokoľvek pokúsi vziať nám slobodu, nesmieme mu to dovoliť a radšej zomrime, ako by sme mali byť otrokmi.
Napísala: Miriama Nováková VIII.B
Ilustrovala: Simona Prostináková VIII.B
Noviny-Gabko_a_Tomas_M..docx